Na nedeľnej večernej bohoslužbe pastor predstavil svojmu zboru hosťa, aby sa podelil o všetko, čo mu v ten večer ležalo na srdci. Starší hosť vystúpil na kazateľnicu a začal hovoriť. „Otec, jeho syn a synov kamarát sa plavili pri pobreží Tichého oceánu, keď rýchlo sa blížiaca búrka znemožnila akýkoľvek pokus dostať sa späť na breh. Vlny boli také vysoké, že hoci bol otec skúsený námorník, nedokázal udržať loď v poriadku a všetkých troch zmietlo do oceánu, keď sa loď prevrátila.”
Starec na chvíľu zaváhal a nadviazal očný kontakt s dvoma tínedžermi, ktorých príbeh zrejme zaujal. Pokračoval: „Chytiac záchranné lano, otec musel urobiť najťažšie rozhodnutie svojho života… ktorému chlapcovi hodí druhý koniec záchranného lana? Na rozhodnutie mal len niekoľko sekúnd. Otec vedel, že jeho syn je kresťan, a vedel aj to, že synov kamarát nie je kresťan. Agónia jeho rozhodnutia sa nemohla rovnať prívalu vĺn. Keď otec vykríkol: „Milujem ťa, synku!”, hodil záchranné lano synovmu priateľovi. Kým otec vytiahol priateľa späť na prevrátený čln, jeho syn zmizol pod rozbúrenými vlnami oceánu a už sa nikdy nenašiel.”
To už dvaja tínedžeri sedeli v lavici vzpriamene a s napätím čakali na ďalšie slová, ktoré vyjdú zo starcových úst. „Otec,” pokračoval, „vedel, že jeho syn vstúpi do večnosti s Ježišom, a nedokázal zniesť myšlienku, že kamarát jeho syna vstúpi do večnosti bez Ježiša. Preto obetoval svojho syna, aby zachránil synovho kamaráta. Aká veľká je Božia láska, že urobil to isté pre nás. Vyzývam každého z vás, aby ste prijali Jeho ponuku na záchranu a chopili sa záchranného lana, ktoré vám ponúka.”
S tým si starec sadol a pastor predniesol krátku kázeň s výzvou, ale nikto na výzvu nereagoval. O niekoľko minút po skončení bohoslužby však boli dvaja tínedžeri pri starcovi. „To bol pekný príbeh,” začal zdvorilo jeden z chlapcov, „ale nemyslím si, že bolo veľmi realistické, aby sa otec vzdal jediného života svojho syna v nádeji, že sa druhý chlapec stane kresťanom.”
„No, v tom máš pravdu,” odpovedal starec a pozrel na svoju opotrebovanú Bibliu. Na jeho úzkej tvári sa rozšíril široký úsmev, opäť sa pozrel na chlapcov a povedal: „Určite to nie je veľmi realistické, však? Ale ja tu dnes stojím, aby som vám povedal, že tento príbeh je len zábleskom toho, aké to muselo byť, keď sa Boh za mňa vzdal svojho Syna. Viete, ja som bol tým otcom a váš pastor je kamarátom môjho syna.”